ÚROVEŇ STRESU A SYNDRÓMU VYHORENIA U UČITEĽOV V ZÁVISLOSTI OD ŠTÝLU VEDENIA ŠKOLY THE RELATION BETWEEN TEACHER S STRESS AND BURNOUT SYNDROME AND MANAGEMENT STYLE IN SCHOOL Abstrakt Jana Hučková Príspevok sa zaoberá stresom a syndrómom vyhorenia u učiteľov vo vzťahu k štýlu vedenia školy. Hlavným cieľom skúmania bolo analyzovať mieru, akou je úroveň stresu a syndrómu vyhorenia u učiteľov determinovaná štýlom vedenia školy. Analýza a interpretácia výsledkov umožnila identifikovať súvislosti medzi štýlom vedenia školy a úrovňou stresu resp. syndrómu vyhorenia. Na základe zistených údajov sme dospeli k záveru, že v našej výskumnej vzorke štýl vedenia školy vplýva najmä na vznik symptómov v citovej a sociálnej rovine a z troch dimenzií syndrómu vyhorenia najmä na vznik emočného vyčerpania. Kľúčové slová: stres, syndróm vyhorenia, štýl vedenia Abstract The paper deals with levels of stress and burnout syndrome in relation with management style in school. The main aim of the research was the analysis of the influence of management style on the stress levels and burnout syndrome. The relation between management style and levels of stress and burnout syndrome was confirmed. The analyses of gathered data revealed that management style influences mainly emotional and social dimension of stress. As far as burnout dimensions are concerned, management style has the biggest impact on emotional exhaustion. Key words: stress, burnout syndrome, management style 1. ÚVOD Problematika stresu a syndrómu vyhorenia v učiteľskej profesii patrí medzi aktuálne témy výskumného bádania. V našom výskume sme sa venovali sledovaniu vzťahu medzi úrovňou stresu a syndrómu vyhorenia a štýlom vedenia školy. 2. PRIEBEH VÝSKUMU V rámci nášho výskumu sme si stanovili nasledovný cieľ: zistiť, či existuje štatisticky významný vzťah medzi stresom resp. syndrómom vyhorenia a štýlom vedenia školy vo vybranej vzorke učiteľov. V tejto časti výskumu sme skúmali vplyv štýlu vedenia školy nielen na celkovú mieru stresu a syndrómu vyhorenia, ale aj na ich jednotlivé dimenzie (v rámci 203
stresu to boli: kognitívna, emočná, sociálna a telesná rovina; v rámci syndrómu vyhorenia sme skúmali tri dimenzie: emočné vyčerpanie, depersonalizácia a osobné uspokojenie z práce). Výber metodík sme prispôsobili stanovenému cieľu. Na stanovenie úrovne stresu a syndrómu vyhorenia sme použili dotazník stresu a syndrómu vyhorenia podľa Henninga a Kellera (Henning, Keller, 1996). Dotazník sa skladá z 24 výrokov, ktoré sa týkajú kognitívnych, emocionálnych, telesných a sociálnych prejavov stresu a syndrómu vyhorenia. Súčtom všetkých bodov získame údaj, ktorý označuje celkovú mieru náchylnosti k stresu a syndrómu vyhorenia. Úroveň stresu a syndrómu vyhorenia na kognitívnej, emocionálnej, telesnej a sociálnej rovine získame sčítaním bodov pre každú rovinu zvlášť. Ďalšou metodikou použitou na diagnostiku syndrómu vyhorenia bol Maslach Burnout Inventory (Maslach, C., Jackson, S., Schaufeli, W., Leiter, M.,1996). Jedná sa o najpoužívanejší a najrozšírenejší diagnostický nástroj syndrómu vyhorenia. Dotazník Maslach Burnout Inventory obsahuje tri základné subškály vyhorenia. Dve sú negatívne ladené: emočné vyčerpanie (emotional exhaustion), depersonalizácia (depersonalisation) a jedna je ladená pozitívne osobné uspokojenie z práce (personal accomplishment). Každej z týchto subškál zodpovedá niekoľko výrokov, ku ktorým proband priraďuje subjektívne vnímanú intenzitu prežívania danej skutočnosti. Tento typ dotazníka nesleduje celkové skóre, ale získané body v jednotlivých dimenziách. Syndróm vyhorenia korešponduje s vysokými hodnotami emočného vyčerpania a depersonalizácie, naopak, vysoké hodnoty bodov v subškále osobné uspokojenie sú prejavom nízkej hladiny stresu. Škála sociálnej atmosféry v skupine (Kollárik, T., Černý, V., Letovancová, E., Poliaková, E., Ritomský A.,1993) je určená na diagnostiku sociálnej atmosféry a jej zložiek v pracovných skupinách. Je zameraná na sledovanie 10 dimenzií sociálnej atmosféry, z ktorých my sme pre účely nášho výskumu použili tieto dve dimenzie sociálnej atmosféry: štýl vedenia školy a medziľudské vzťahy. Každá zo skúmaných dimenzií je zastúpená 20 výrokmi, na ktoré proband odpovedá systémom áno nie. Niektoré výroky sme upravili pre účely nášho výskumu slovo skupina sme nahradili pojmom učiteľský zbor a termín vedúci skupiny bol nahradený pojmom vedenie školy. Ďalšou metodikou zameranou na sociálnu klímu bol sémantický diferenciál. Jeho autorom je je C.E. Osgood (Kerlinger, 1972). Uvedená metóda sa používa na meranie psychologického významu pojmov, ktoré sú zobrazené ako body v sémantickom priestore. Úlohou probanda je zhodnotiť konotatívny význam jednotlivých pojmov, teda toho, čo pojmy predstavujú pre neho ako subjekt. Pre náš výskumný problém sme pokladali za dôležité posúdiť nasledovné pojmy: Ja ako učiteľ, Vedenie školy, Učiteľský zbor, Študenti / žiaci, Rodičia. Rozhodli sme sa využiť najmä hodnotiacu dimenziu sémantického priestoru. Použili sme tieto páry adjektív: dobrý zlý, silný slabý, cenný bezcenný, sladký horký, príjemný nepríjemný, čestný nečestný (vedenie školy, učiteľský zbor), demokratický autoritatívny (vedenie školy), pekní hrozní (študenti). Niektorí probandi túto časť dotazníka vôbec nevyplnili (asi 5 % opýtaných) a niektorí mali tendenciu uvádzať stredné hodnoty pri všetkých pojmoch, a preto sme výsledky získané v tejto časti považovali iba za doplnkové k výsledkom získaným v škále sociálnej atmosféry v skupine. Henningov a Kellerov dotazník stresu a syndrómu vyhorenia, MBI dotazník, škálu sociálnej atmosféry v skupine a sémantický diferenciál vyplnilo 202 učiteľov všetkých vekových kategórií. Výskumný súbor tvorilo 17 učiteľov materských škôl, 152 učiteľov základných škôl, 20 učiteľov stredných škôl a 13 učiteľov gymnázií. Tieto školy boli prevažne z miest Nitra, Bratislava a Piešťany resp. z obcí nachádzajúcich sa v okrese Nitra. Výskumný súbor tvorili učitelia s rôznou dĺžkou pedagogickej praxe od 1 do 42 rokov, pričom priemerná dĺžka praxe bola 19,7 roka. Pre selekciu respondentov do výskumného súboru sme zvolili metódu jednoduchého náhodného výberu. Našim zámerom bolo urobiť 204
výskum danej problematiky na rôznych typoch škôl, u učiteľov s rôznym rodinným zázemím, s rôznou dĺžkou praxe. Pre overenie stanovených hypotéz sme aplikovali metódy deskriptívnej štatistiky: aritmetický priemer a smerodajnú odchýlku, pomocou ktorej sme zistili distribúciu získaných výsledkov okolo aritmetického priemeru dát. Okrem toho sme použili metódu korelačnej analýzy, pomocou ktorej sme testovali nulové hypotézy. Normálne rozloženie dát sme zistili prostredníctvom Kolmogorovho-Smirnovho testu normality. Vzhľadom na to, že sa normálne rozloženie dát nepotvrdilo, použili sme Spearmanov korelačný koeficient, pomocou ktorého sme testovali mieru sily vzťahu dvoch vybraných premenných v našom výskumnom súbore. Závislou premennou v našom výskume bola úroveň stresu a syndrómu vyhorenia, nezávislú premennú reprezentovala sociálna klíma v rámci ktorej sme sa sústredili na štýl vedenia školy. Za minimálnu hranicu rizika sme zvolili hladinu významnosti 0.05. Údaje sme spracovali počítačovým programom SPSSWin8.0. 3. VÝSLEDKY VÝSKUMU A ICH INTERPRETÁCIA V našom výskume sme sledovali, aký vplyv má štýl vedenia školy na vznik stresu a syndrómu vyhorenia. Predpokladali sme, že štýl vedenia školy môže význame prispievať k vzniku stresu a syndrómu vyhorenia. Stres a syndróm vyhorenia sa u učiteľov našej výskumnej vzorky najviac prejavuje v telesnej a citovej rovine a menej v kognitívnej a sociálnej. Na základe MBI dotazníka učitelia dosahujú pomerne vysokú hodnotu emočného vyčerpania (AM = 25,58 z celkových 63), naopak priemerná hodnota depersonalizácie je nízka. Z hľadiska vysokej priemernej hodnoty tretej dimenzie syndrómu vyhorenia podľa MBI osobného uspokojenia ( AM = 37,44 z celkových 56) môžeme usudzovať, že učitelia v našom výskumnom súbore dosahujú nízku úroveň syndrómu vyhorenia v tejto oblasti. Výsledky korelácií poukazujú na existujúci negatívny vzťah medzi celkovou úrovňou stresu a syndrómu vyhorenia a štýlom vedenia školy. Z hľadiska jednotlivých rovín stresu (podľa Henninga a Kellera) štýl vedenia školy má najväčší vplyv na vznik symptómov v citovej a sociálnej rovine. Naopak vplyv na telesnú rovinu stresu sa síce potvrdil, ale je pomerne nízky. Z hľadiska jednotlivých dimenzií syndrómu vyhorenia podľa MBI sa potvrdil negatívny vzťah medzi štýlom vedenia školy a emočným vyčerpaním. Predpokladali sme významný vzťah medzi druhou dimenziou syndrómu vyhorenia depersonalizáciou a štýlom vedenia školy. Náš predpoklad sa nepotvrdil, t.j. medzi uvedenou dimenziou a štýlom vedenia školy u učiteľov v našej výskumnej vzorke sa nepreukázal významný vzťah. Medzi treťou dimenziou syndrómu vyhorenia osobným uspokojením - a štýlom vedenia školy sme predpokladali pozitívny vzťah, ktorý sa potvrdil, avšak môžeme konštatovať, že sa jedná o iba nízky stupeň väzby. Z uvedeného vyplýva, že štýl vedenia školy má najväčší vplyv na vznik prvej dimenzie syndrómu vyhorenia - emočnej vyčerpanosti. Naše zistenia sú v súlade s viacerými poznatkami uvedenými v literatúre. 4. APLIKÁCIA VÝSLEDKOV Na základe výsledkov nášho výskumu sme navrhli niekoľko konkrétnych opatrení, ktoré by mohli byť aplikované v pedagogickej praxi. Navrhli sme organizovať školenia a kurzy v rámci vzdelávania riadiacich pracovníkov v školstve, pomocou ktorých by riaditelia a zástupcovia riaditeľov škôl zvýšili svoju informovanosť o koncepte syndrómu vyhorenia, aké sú jeho hlavné príčiny a prejavy a pod. Ďalšou časťou školení vedúcich pracovníkov by mal byť tréning interpersonálnych a komunikačných zručností. Ako uvádza C. Maslach (1997) je to práve nedostatok rešpektu voči podriadeným a nedostatok dôvery a otvorenosti v komunikácii, ktoré môžu podporiť vznik syndrómu vyhorenia. Okrem toho sú riadiaci 205
pracovníci v školstve sami často vystavení veľkému stresu, a preto treba podporiť aj tréning zvládania stresových situácií. Okrem toho by bolo prospešné pravidelne vykonávať monitoring úrovne stresu a syndrómu vyhorenia u pedagogických pracovníkov a na základe zistených skutočností poskytnúť učiteľom trpiacim syndrómom vyhorenia pomoc (napr. odbremeniť príslušného učiteľa na určitý čas od povinností navyše, alebo mu poskytnúť kvalifikovanú pomoc formou psychologického poradenstva). Ďalším spôsobom ako zefektívniť spoluprácu medzi vedením školy a učiteľmi by bolo uskutočnenie pravidelného prieskumu klímy na škole ako odporúčajú autori Schaufeli a Enzman (1998). Jednalo by sa o anonymný dotazník distribuovaný učiteľom na škole, ktorého cieľom by bolo poskytnúť manažmentu školy spätnú väzbu o ich činnosti a pomôcť im tak efektívnejšie fungovať a komunikovať s pedagógmi. Vedenie školy by malo podporovať zníženie pracovného preťaženia učiteľov napríklad obmedzením, alebo úplným odstránením nadčasových hodín. 5. LITERATÚRA BRATSKÁ, M.2004. Intervenčný program rozvíjajúci konštruktívne riešenie a zvládanie záťažových situácií. Pedagogická revue. 56, č. 1, str.53-62. BRILL, P.L. 1984. The need for an operational definition of burnout. Family and Community Health, 6, s. 12-24 CHERNISS, C. 1995. Beyond Burnout: Helping teachers, nurses, therapists and lawyers recover from stress and disillusionment. New York, Routledge. ISBN 10 9780415912068. CHERNISS, C. 1980. Staff Burnout. Job Sress in the Human Services. Beverly Hills. CA: Sage. EDELWICH, J., BRODSKY, A. 1980. Burn-out: Stages of Disillusionment in the Helping Professions. New York, Human Sciences Press. HENNING, C., KELLER, G. 1996. Antistresový program pro učitele: Projevy, příčiny a zpusoby překonání stresu z povolání. Praha: Portál,1996. ISBN 80-7178-093-6. KERLINGER, F.,N. 1972. Základy výzkumu chování. Praha: Akademia,1972. KOLLÁRIK, T., ČERNÝ, V., LETOVANCOVÁ, E., POLIAKOVÁ, E., RITOMSKÝ, A. 1993. Škála sociálnej atmosféry v skupine. Bratislava: Psychodiagnostika,1993. LEITER, M.P., MASLACH, C. 2005. Banishing Burnout: Six Strategies for Improving Your Relationship with Work. San Francisco: Jossey-Bass,2005. ISBN 9780470448779. MASLACH, C. 2003. Burnout: The cost of caring. Cambridge: Marlor books, 2003. ISBN 1883536359. MASLACH, C. 1997. The Truth about Burnout: How Organisations Cause Personal Stress and What to Do About It. San Francisco: Jossey-Bass,1997. ISBN-10: 9780787908744. MASLACH, C., JACKSON, S.E., LEITER, M.P. 1996 The Maslach Burnout Inventory (3rd ed.). Palo Alto, CA: Consulting Psychologist Press,1996. ISBN-10: 9996345777. 206
MOR, V., LALIBERTE, L. 1984. Burnout among hospice staff. Health and social work, č. 9, 1984, s. 274 283. POULIN, J.E., WALTER, C.A. 1993. Burnout in gerontological social work. Social work, č. 38, 1993, s. 305-310. SCHAUFELI, W.B., ENZMAN, D. 1998. TheBurnout Companion to Study & Practice: A Critical Analysis. Philadelphia: Taylor & Francis,1998. ISBN-10: 9780748406982. SCHAUFELI, W.B., MASLACH, C., MAREK,T. 1993. Professional Burnout: Recent Developments in Theory and Research. Washington: Taylor & Francis,1993. ISBN-10: 1560326832. Kontaktné údaje Meno a Priezvisko: Pracovisko: Email: Mgr. Jana Hučková, PhD. Univerzita Konštantína filozofa v Nitre, Filozofická fakulta, Katedra manažmentu kultúry a turizmu Hodžova ul. č. 1, 949 01 Nitra, Slovenská republika jhuckova@ukf.sk 207