VALIDITA ŠKÁL NA POSÚDENIE RIZIKA VZNIKU DEKUBITU: PREHĽADOVÝ ČLÁNOK

Transcription

1 Citace článku: Šáteková L, Žiaková K. Validity of pressure ulcer risk assesment scales: review. Central European Journal of Nursing and Midwifery. 2014;5(2): VALIDITA ŠKÁL NA POSÚDENIE RIZIKA VZNIKU DEKUBITU: PREHĽADOVÝ ČLÁNOK Lenka Šáteková 1, Katarína Žiaková 2 1 Ústav ošetřovatelství a porodní asistence, Lékařská fakulta, Ostravská univerzita v Ostravě, Česká Republika 2 Ústav ošetrovateľstva, Jesseniova lekárska fakulta v Martine, Univerzita Komenského v Bratislave, Slovenská Republika Abstrakt Cieľ: Cieľom prehľadového článku je zistiť mieru validity vybraných škál na posúdenie rizika vzniku dekubitov. Východiská: Predikcia rizika vzniku dekubitov patrí k prioritnej problematike v ošetrovateľstve. V súčasnosti sa v zahraničnej literatúre stretávame s množstvom výskumných štúdií, ktoré sa zaoberajú validitou predikčných škál na posúdenie rizika vzniku dekubitov. Metódy a analýzy: Zdrojom dát boli články troch licencovaných, voľných a elektronických databáz (Ebsco, Cinahl a Pubmed). Dáta boli vyhľadané za obdobie rokov Hodnotenie úrovne dôkazov bolo realizované podľa Heynesovej pyramídy informačných zdrojov, ktorá rozlišuje sedem stupňov výskumných štúdií. Do prehľadového článku boli zaradené štúdie stupňa dôkazu 1-4. Zaraďujúce kritéria splnilo pätnásť výskumných štúdií zaoberajúcich sa validitou škál Bradenovej, Nortonovej, Waterlow, Song a Choi, Cubbin a Jackson, modifikovanej Nortonovej, Evaruci, Suriadi a Sanada škály a modifikovanej Bradenovej. Medzi najčastejšie testované predikčné škály patria škály Bradenovej, Waterlow a Nortonovej. Škála Bradenovej vykazuje optimálnu validitu. Je potrebné ďalšie testovanie škál Waterlow a Nortonovej. Prebieha taktiež vedecké testovanie nových predikčných škál, ako je škála Suriadi a Sanada, Evaruci. V uvedených štúdiách prehľadového článku sú značné rozdiely, ktoré sú zapríčinené rozdielnym vekom a počtom respondentov, typom oddelenia, hodnotou cut off bodu (hranica, ktorá hovorí o riziku, respektíve o jeho výške nízke, stredné, vysoké), dĺžkou štúdie a uvedenou preventívnou ošetrovateľskou starostlivosťou. Záver: Vzniká potreba skúmania validity predikčných škál na posúdenie rizika vzniku dekubitov v našom klinickom prostredí a vykonať komparáciu so zahraničnými štúdiami. Pred skúmaním validity škál je však potrebný ich riadny a dôsledný preklad podľa uznávanej metodiky. Po kvalitnom preklade sa môže prejsť k testovaniu validity, ktoré prispeje k zníženiu vedeckej spornosti predikčných škál. Klíčová slova: hodnotenie rizika, dekubit, škála, sestra, validita. Úvod Dekubity v klinickej praxi znamenajú ošetrovateľský a spoločenský problém s vysokou prioritou. Spôsobujú utrpenie a bolesť pacientom, vyvolávajú pocit zlyhania sestier, predlžujú pobyt v nemocnici a výrazne zvyšujú dodatočné náklady na starostlivosť (Agrawal, Chauhan, 2012, s. 246; Dealey, Posnett, Walker, 2012, s. 262). Prevalencia vzniku dekubitov sa pohybuje v rozmedzí % v akútnej starostlivosti, 0 29 % v domácej starostlivosti a 2,3 23,9 % v liečebňach dlhodobo chorých (Ayello, 2007). V USA, Kanade a niektorých častiach Európy sa prevalencia vzniku dekubitov pohybuje od % (Stotts, Gunningber, 2007, s.

2 43 ). Podľa Bórikovej (2006, s. 20) je prevencia vzniku dekubitov najstaršou preventívnou metódou v práci sestry už od čias F. Nightingaleovej. Predikcia rizika vzniku dekubitov patrí k prioritnej problematike v ošetrovateľstve. Cielený, kvalitný preventívny prístup je lacnejší ako samotná liečba dekubitov (Lyder, 2003, s ). Organizácie NPUAP (National Pressure Ulcer Advisory Panel) a EPUAP (European Pressure Ulcer Advisory Panel) označujú prevenciu vzniku dekubitov za najlepšiu a účinnú metódu. Prevenciu rozdeľujú do piatich kľúčových oblastí: posúdenie rizika, posúdenie kože, výživa, polohovanie a použitie antidekubitových pomôcok (NPUAP, 2009, s. 4). Prvou oblasťou prevencie, ktorú NPUAP a EPUAP odporúčajú je posúdenie rizika vzniku dekubitu. Na predikciu vzniku dekubitov sú vypracované rôzne škály, pomocou ktorých môžeme dôsledne mapovať výskyt rizikových faktorov indikátorov podporujúcich vznik dekubitov (Bóriková, 2006, s. 20). V Českej republike sa v súčasnosti v zdravotníckych zariadeniach najčastejšie používa škála Nortonovej (Mikula, Můllerová, 2008, s. 18). V zahraničí je to škála Bradenovej, vo Veľkej Británii škála Waterlow a vo Švédsku modifikovaná Nortonová (Lindgren et al., 2002, s. 191). NPUAP kladie dôraz na to, že ideálna posudzovacia stupnica by mala byť ľahko použiteľná s prijateľnou prediktívnou validitou vysoká senzitivita a špecificita (Defloor, Grypdonck, 2005, s. 374). V súčasnosti sa v klinickej praxi používa mnoho škál, ale väčšina z nich nebola dodnes riadne validizovaná (Thomas, 2001, s. 328). Viaceré škály sú len modifikované originály, nemajú testovanú reliabilitu a validitu a majú chabú metodologickú kvalitu a nízky počet respondentov (Pressure Ulcer Risk Assessment and Prevention, 2001, s. 14). Výrazom ideálnej validity sú hodnoty senzitivity a špecificity. Ich hodnoty sú široko prijímané ako prostriedky hodnotenia validity škál. Ideálny scenár by bol, keby škála mala 100 % senzitivitu a 100 % špecificitu. Žiaden dohodnutý zlatý štandard však doteraz nebol stanovený (Defloor, Grypdonck, 2005, s. 374). Doteraz nebola vyvinutá škála so 100 % senzitivitou a špecificitou (Bóriková, 2006, s. 24). Výskumné štúdie zaoberajúce sa validitou predikčných škál na posúdenie rizika vzniku dekubitov taktiež uvádzajú hodnoty pozitívnej a negatívnej prediktívnej hodnoty a hodnoty plochy pod ROC krivkou, ako nástroje na hodnotenia validity predikčných škál. Výskumné úsilie je cielene zamerané na predikčnú validitu škál na posúdenie rizika vzniku dekubitov, vývoj nových rizikových faktorov a ich klinickú použiteľnosť (Bóriková, 2006, s. 20). V súčasnosti v zahraničí najviac prebieha výskumné testovanie škál Nortonovej, Bradenovej a Waterlow. V Českej republike bola zatiaľ validizovaná len škála Bradenovej (Mandysová, Pechová a Ehler, 2013, s. 609). Validita je koreláciou medzi nástrojom merania a vonkajším kritériom, resp. stupňom pozitivity odpovede na otázku: Meriame skutočne to, čo máme merať? Validita je základný psychometrický ukazovateľ meracieho nástroja (Gurková, 2009a, s. 171). Merací nástroj sa považuje za validný, ak presne meria tie javy, ku ktorým bol skonštruovaný. Proces vedúci k overeniu validity sa označuje ako validizácia (Reiterová, 2003, s. 89). Najčastejšie je validita vyjadrená hodnotami senzitivity, špecificity, pozitívnej a negatívnej prediktívnej hodnoty. Senzitivita je citlivosť, schopnosť nástroja dať pozitívny výsledok, ak riziko skutočne existuje. Vyjadruje % pacientov, u ktorých boli predikované dekubity a aj vznikli. Napríklad 80 % senzitivita nástroja zisťuje riziko u 80 pacientov zo 100. Špecificita je vyjadrená % pacientov, u ktorých sa dekubity nevyvinuli a ani neboli predikované (Bóriková, Žiaková, Gurková, 2009b, s. 220). Pozitívna prediktívna hodnota vyjadruje pravdepodobnosť, že objekt je skutočne pozitívny, keď test dopadol pozitívne. Negatívna prediktívna hodnota vyjadruje pravdepodobnosť, že objekt je skutočne negatívny, keď test dopadol negatívne (Bortlíček, 2008, s. 8). Plocha pod ROC krivkou určuje prediktívnu užitočnosť nástroja. Je hlavným kritériom výkonnosti daného testu. Nadobúda hodnoty od 0,5 1. Hodnoty pod 0,5 sú nedostatočné a test nie je lepší než hodenie mincou. Čím je hodnota plochy pod ROC krivkou väčšia, tým je test účinnejší. (Balla et al., 2004, s. 88). Cieľ

3 Cieľom prehľadového článku je zistiť mieru validity vybraných predikčných škál na posúdenie rizika vzniku dekubitov pomocou hodnôt senzitivity, špecificity, pozitívnej a negatívnej prediktívnej hodnoty a plochy pod ROC krivkou v zahraničných výskumných štúdiách. Metodika Výskumná otázka Aká je miera validity vybraných predikčných škál na posúdenie rizika vzniku dekubitov, dokázaná zahraničnými výskumnými štúdiami? Vyhľadávacia stratégia Zdrojom dát boli články troch licencovaných, voľných a elektronických databáz (Ebsco, Cinahl a Pubmed). Boli použité nasledujúce kľúčové slová: risk assessment, pressure ulcer, scale, nurse, validity. Dáta boli vyhľadané za obdobie rokov Vybrané boli výskumné štúdie v jazyku anglickom, španielskom, slovenskom a českom. Zaraďujúcimi kritériami boli: výskumná štúdia skúmala validitu vybranej predikčnej škály na posúdenie rizika vzniku dekubitov alebo skúmanie validity bolo súčasťou výsledkov iného výskumu, výskumná štúdia u dospelej populácie, v zdravotníckom zariadení, typ štúdie: systematické review, metaanalýza, randomizovaná kontrolná štúdia, kohortová štúdia, štúdia prípadov a kontrol, jazyk výskumnej štúdie: anglický, španielsky, slovenský, český. Do prehľadového článku boli zaradené štúdie stupňa dôkazu 1, 2, 3, 4 podľa Heynesovej pyramídy informačných zdrojov. Stupeň 1 dôkaz zo systematického prehľadu a metaanalýzy. Stupeň 2 dôkaz z randomizovanej kontrolnej štúdie. Stupeň 3 dôkaz z kohortovej štúdie. Stupeň 4 dôkaz zo štúdie prípadov a kontrol (Běhounek et al., 2011, s. 12). Vylučovacími kritériami boli: výskumná štúdia neuviedla údaje týkajúce sa ani špecificity, ani senzitivity, výskumná štúdia u detskej populácie, iný jazyk ako uvedený v zaraďujúcich kritériách, výskumné štúdie nižšie ako stupeň 4 v Heynesovej pyramíde informačných zdrojov. Pri vyhľadávaní boli použité Booleovské operátory And a Or. Z celkového počtu 221 nájdených dokumentov, zámerom práce vyhovovalo 15 štúdií, ktoré boli zahrnuté do prehľadového článku. Vo vyhľadaných výskumných štúdiách boli analyzované tieto údaje: cut-off skóre, incidencia dekubitov, senzitivita, špecificita, pozitívna prediktívna hodnota, negatívna prediktívna hodnota, plocha pod ROC krivkou. Výsledky V súčasnej dobe sa v zahraničnej literatúre stretávame s množstvom výskumných štúdií zaoberajúcimi sa validitou predikčných škál rizika vzniku dekubitu. Na základe zaraďovacích kritérií bolo dohľadaných pätnásť výskumných štúdií, ktoré sa zaoberali výskumom ich validity. Tieto štúdie boli analyzované a následne boli identifikované údaje o validite škál (viď. tab. 1). Najčastejšie testovanou škálou je škála Bradenovej (10 štúdií), nasleduje škála Waterlow (4 štúdie) a škála Nortonovej (3 štúdie). Ostatné škály boli testované v menšom počte v nasledujúcom poradí: modifikovaná Bradenová, Cubbin a Jackson, Song a Choi, modifikovaná Nortonová, Evaruci, Suriadi a Sanada škála. Škály boli najčastejšie testované na jednotkách intenzívnej starostlivosti (7 štúdií), nasledujú nemocnice (4 štúdie), zariadenia s dlhodobou starostlivosťou (2 štúdie) a oddelenia ortopedické (1 štúdia) a interné (1 štúdia). Počet respondentov sa v jednotlivých štúdiách líšil. Od 23 respondentov (Costa, Caliri, 2011) po 1172 (Defloor, Grypdonck, 2005). Dĺžka štúdií bola taktiež rôzna, od jedného mesiaca (Defloor, Grypdonck, 2005) až po trinásť mesiacov (Chan et al., 2009). Priemerný vek respondentov sa v jednotlivých štúdiách pohyboval od 55,2 rokov (Suriadi et al., 2008) po 84,6 rokov (Defloor, Grypdonck, 2005). V troch štúdiách nebola uvedená informácia o priemernom veku respondentov. Incidencia dekubitov sa pohybovala v rozmedzí od 2,1 %

4 (Kwong et al., 2005) po 28,4 % (Suriadi et al., 2008). Rôzne štúdie uvádzali rôzny cut-off bod (hranica, ktorá hovorí o riziku, resp. o jeho výške stredné, vysoké), aj napriek tomu, že použitá škála a štúdie prebiehali na rovnakých oddeleniach. Pre škálu Braden použitú na jednotkách intenzívnej starostlivosti autori použili cut-off bod 14 a 16, v zariadeniach s dlhodobou starostlivosťou 17 a 18. Pre škálu Norton bola najväčšia validita pri cut-off bode 14. Škála Waterlow vykazovala najväčšiu hodnotu validity pri cut-off bode 17. Tri štúdie neuviedli pri akom cut-off bode bola hodnotená validita nimi použitých škál na posúdenie rizika vzniku dekubitov (viď. tab. 2). Tab. 1 Validita predikčných škál autor Braden škála Defloor, Grypdonck Kwong et al. Feuchtinger et al. (2007) Chan et al. Kim, Lee, Lee, Eom De Souza et al. (2010) Tannen et al. (2010) Costa, Caliri (2011) Serpa et al. (2011) Liu et al. (2013) Norton škála Defloor, Grypdonck Kwong et al. Balzer et al. (2007) Song a Choi Kim, Lee, Lee, Eom Cubbin a Jackson Kim, Lee, Lee, Eom Liu et al. (2013) Waterlow Balzer et al. (2007) Serpa et al. cut-off skóre incidencia dekubitov (%) skupina 1 5,1 skupina 2 11,7 2,1 18,2 9,1 18,3 11,1 7,91 skupina 1 5,1 skupina 2 11,7 2,1 4,5 senzitivita (%) 79, ,5 75,9 84, ,4 91,7 62,3 89 špecificita (%) 64, ,8 70,3 74, , , PPH (%) ,6 43, , NPH (%) ,6 90, ,4 98,8 100 ROC 0,767 0,684 0,881 0,790 0,860 0,800 0,155 0, , ,2 40,8 98,4 0, ,3 7,91 4,5 7, , ,4 81,5 95, , ,3 98,6 93,8 96,8 0,902 0,098 0,640

5 Webster et al. (2010) Tannen et al. 8 4, ,7 79 4, ,810 (2010) Modifikovaná Norton Feuchtinger 25 18, et al. (2007) Evaruci Gonzales- 17, ,63 40, ,938 Ruiz et al. (2008) Suriadi a Sanada 4 28, ,888 Suriadi et al. (2008) Modifikovaná Braden Kwong et al. Chan et al ,1 9, ,736 No data/ žiadne dáta PPH pozitívna prediktívna hodnota NPH negatívna prediktívna hodnota ROC plocha pod ROC krivkou Bradenovej škála Do základe zaraďujúcich kritérií bolo dohľadaných 10 štúdií, ktoré sa zaoberajú validitou škály Braden v rôznych klinických prostrediach. Indikátory validity sú dobré: senzitivita medzi 95% (Costa, Caliri, 2011) a 67 % (Chan et al., 2009), hodnoty špecificity medzi 83,1 (Serpa et al., 2011) a 29 % (Feuchtinger et al., 2007), pozitívna prediktívna hodnota medzi 70 % (Feuchtinger et al., 2007) a 5 (Kwong et al., 2005), negatívna prediktívna hodnota medzi 100 (Kwong et al., 2005) a 38 % (Feuchtinger et al., 2007). Hodnoty plochy pod ROC krivkou sa pohybujú od veľmi nízkych 0,155 až po veľmi dobrú hodnotu 0,881. Škála Waterlow V tabuľke 1 sú uvedené dáta zo štyroch štúdií skúmajúcich validitu škály Waterlow. Ukazovatele validity pre túto škálu sú nasledovné: senzitivita medzi 86 % (Balzer et al., 2007) a 71,4 % (Serpa et al., 2009), hodnoty špecificity medzi 79 % (Webster et al., 2010) a 4,2 % (Tannen et al., 2010), pozitívna prediktívna hodnota medzi 14,3 % (Serpa et al., 2009) a 13 % (Webster et al., 2010), negatívna prediktívna hodnota medzi 98 % (Webster et al., 2010) a 96,8 % (Serpa et al., 2009). Hodnoty plochy pod ROC krivkou sa pohybujú od použiteľnej 0,640 po veľmi dobrú 0,810. Nortonovej škála Tabuľka 1 uvádza dáta z troch štúdií, ktoré skúmali validitu škály Norton. Ukazovatele validity pre škálu Norton sú: senzitivita medzi 89 % (Kwong et al., 2005) a 62,3 % (Defloor, Grypdonck, 2005), hodnoty špecificity medzi 75 % (Balzer et al., 2007) a 61 % (Kwong et al., 2005). Údaje o pozitívnej a negatívnej prediktívnej hodnote neboli v dvoch štúdiách z troch

6 uvedené. Taktiež hodnota plochy pod ROC krivkou bola uvedená len pri jednej štúdií a to s dobrou hodnotou 0,752. Ostatné škály Do prehľadového článku boli zaradené aj údaje o validite ďalších šesť predikčných škál. Niektoré sú modifikované verzie originálov (modifikovaná Nortonová, modifikovaná Bradenová), iné sú zostavené ako originály (Cubbin a Jackson, Suriadi a Sanada, Evaruci, Song a Choi). Škála Evaruci vykazuje najlepšie hodnoty plochy pod ROC krivkou (0,938). Výskumných štúdií zaoberajúcich sa validitou týchto škál je menej, preto si ich overenie vyžaduje ďalší výskum. Tab. 2 Charakteristika výzkumných štúdií zahrnutých do prehľadovej práce autor škála a cutoff skóre klinické prostredie n priemerný vek dĺžka štúdie Defloor, Grypdonck Kwong et al. Balzer et al. (2007) Feuchtinger et al. (2007) Gonzalez- Ruiz et al. (2008) Suriadi et al. (2008) Chan et al. Kim, Lee, Lee, Eom Braden 17 Norton 12 zariadenie s dlhodobou starostlivosťou Modifikovaná Braden 16 Braden 14 Norton 14 Waterlow - Norton - Braden - Braden 16 mod. Norton 25 Evaruci Suriadi a Sanada 4 Mod. Norton 19 Braden 16 Braden 14 Song a Choi 21 Cubbin a Jackson M 84,6 Ž 79,2 minimálny stupeň dekubitu metóda prevencie 4 týždne I. aktívny matrac, vodný matrac, ovčie rúno a gélové vankúše nemocnica ,07 I. Polohovanie každé 2 hodiny, materiál redukujúci tlak (vankúš), suchá, čistá posteľná bielizeň, suchá a čistá pokožka, použitie zariadenia na zdvíhanie pacienta, masáž nemocnice Berlín kardiochir. JIS úroveň dôkazu 754 I. neuvedené týždne I. neuvedené 3 JIS mesiacov JIS ,2 9 mesiacov ortopédia ,4 13 mesiacov chirurgická JIS ,1 4 mesiace I. neuvedené 3 I. neuvedené 3 I. neuvedené 3 I. polohovanie každé 2 hodiny, ochrana pred vlhkosťou, hygiena, prevencia proti treniu a strihu 3 I. neuvedené 4 Serpa et al. Waterlow nemocnica 98 71,1 6 mesiacov 17 De Souza et Braden 18 zariadenie ,6 neuvedené 3 2 3

7 al. (2010) Webster et al. (2010) Tannen et al. (2010) Costa, Caliri (2011) Serpa et al. (2011) Liu et al. (2013) Waterlow Braden 18 Waterlow 8 s dlhodobou starostlivosťou interné oddelenie fakultná nemocnica v Berlíne (všetky oddelenia) ,3 2 mesiace I. neuvedené ,4 I. neuvedená 4 Braden 14 JIS 23 3 mesiace Braden 13 JIS 72 60,9 6 mesiacov Braden 16 JIS ,82 6 mesiacov Cubbin a Jackson 26 I. aktívny matrac, 3 zmena polohy I. neuvedené 4 I. gélové vankúše, masáž, polohovanie každé dve hodiny n počet respondentov - no data/žiadne dáta Úroveň dôkazu: 2 dôkaz z randomizovanej kontrolnej štúdie, 3 dôkaz z kohortovej štúdie, 4 - dôkaz zo štúdie prípadov a kontrol 4 Diskusia V súčasnej dobe sa po celom svete vyvíja a používa niekoľko predikčných škál na posúdenie rizika vzniku dekubitov. Medzi najčastejšie testované predikčné škály v zahraničí patrí škála Bradenovej a Nortonovej v originálnych a modifikovaných verziách (Bóriková, 2006, s. 22). V uvedenom prehľadovom článku boli dohľadané výskumné štúdie zaoberajúce sa validitou škál Bradenovej, Nortonovej, Waterlow, Song a Choi, Cubbin a Jackson, Evaruci, Suriadi a Sanada, modifikovaná Nortonová a modifikovaná Bradenová. Predikčné škály na posúdenie rizika vzniku dekubitov sa používajú v klinickej praxi. Nejednotný a často sporný výskumný design je hlavným nedostatok výskumných štúdií. Prioritne sa prehľadový článok venuje škálam Bradenovej, Waterlow a Nortonovej. Podľa výsledkov výskumných štúdií zaradených do prehľadového článku, škála Bradenovej vykazuje optimálnu validitu v rôznych klinických prostrediach (zariadenia s dlhodobou starostlivosťou, JIS a nemocnice). Toto tvrdenie potvrdzujú aj zistenia prehľadu Pancorbo-Hidalgo et al. (2006, s. 107). Škála Bradenovej v prehľadovom článku taktiež vykazuje (okrem jednej výskumnej štúdie) hodnoty plochy pod krivkou ROC nad 0,600, čo je dostatočné pre tvrdenie, že jej prediktívna užitočnosť je na dobrej úrovni. Škála Bradenovej teda vykazuje optimálnu validitu s dobrou predikciou rizika, čo súhlasí s tvrdením autorky Bóriková (2006, s. 24). Škála Waterlow vykazuje dobrú senzitivitu, ale nízke hodnoty špecificity, čo znamená, že u veľa pacientov budú začaté preventívne opatrenia zbytočne. Takéto konanie vedie k väčšiemu množstvu využitia materiálnych prostriedkov v rámci prevencie a práce sestry. Výsledky prehľadového článku dokazujú, že škála Waterlow má nižšiu prediktívnu hodnotu ako škála Bradenovej. Je nutné poskytnúť definitívne dôkazy o validite škály Waterlow pomocou randomizovanej kontrolnej štúdie s inými škálami na posúdenie rizika vzniku dekubitov a klinickým úsudkom. Tento fakt potvrdzujú aj tvrdenia autora Webster et al. (2010, s. 14). Ani jedna zo štyroch validizačných štúdií škály Waterlow totiž nie je v pyramíde hodnotenia informačných zdrojov podľa Heynesa vyššie ako na treťom stupni. Poslednou v poradí bola hodnotená škála Nortonovej. Aj keď je to prvá vytvorená škála na posúdenie rizika vzniku dekubitov, existuje málo výskumných štúdií potvrdzujúcich jej validitu. Hodnoty senzitivity a špecificity sú dobré. Pri niektorých výskumných štúdiách nebolo možné dohľadať dáta o pozitívnej a negatívnej prediktívnej hodnote a taktiež o ploche pod ROC krivkou. Domnievame sa preto, že by bolo vhodné vykonanie ďalších výskumných štúdií, ktoré by potvrdili jej validitu so všetkými indikátormi. Ďalšie overovanie

8 škály Nortonovej doporučujú aj autori systematického review Pancorbo-Hidalgo et al. (2006, s. 107). Do prehľadového článku boli zaradené validizačné štúdie ďalších škál na posúdenie rizika vzniku dekubitov. Problémom je, že u týchto škál bolo dohľadaných výskumných štúdií menej (u väčšiny jedna štúdia). Škála Evaruci bola špeciálne vytvorená pre jednotky intenzívnej starostlivosti a vykazuje dobré hodnoty indikátorov validity. Suriadi a Sanada škála taktiež vykazuje dobré hodnoty indikátorov validity. Doporučuje sa však ďalšie overovanie ich validity. Spornou oblasťou výskumu predikčných škál je metodika skúmania ich validity. Senzitivita a špecificita sú najčastejšie používanými a odporúčanými štatistickými nástrojmi pre hodnotenie validity predikčných škál. Problémom v štúdií validity je nejednotnosť výskumného designu. V uvedených výskumných štúdiách prehľadového článku sú značné rozdiely, ktoré sú spôsobené rozdielnym vekom a počtom respondentov, typom oddelenia, hodnotou cut off bodu, dĺžkou štúdie a uvedenou preventívnou ošetrovateľskou starostlivosťou. Autori Defloor a Grypdonck (2005, s. 613) vykonali kritickú analýzu metód hodnotenia validity predikčných škál. Senzitivitu a špecificitu nepovažujú za najvhodnejšie nástroje overovania predikčných škál. Škály by mali byť hodnotené v kombinácií s použitými preventívnymi opatreniami. Prediktívnu hodnotu škály totiž môže znížiť realizácia štandardných preventívnych opatrení. Predikčné škály totiž identifikujú pacientov, ktorí potrebujú preventívne opatrenia. Ak budú začaté, pravdepodobnosť vzniku dekubitu na začiatku štúdie a na konci nebude konštantná. Preventívne opatrenia menia hodnoty senzitivity a špecificity. Ďalej sú hodnoty senzitivity a špecificity podľa autorov Defloor a Grypdonck (2005, s. 616) ovplyvnené heterogenitou dĺžky štúdie, výberom hodnoty cut-off bodu a oddelením. Preto sme tieto položky zahrnuli do tabuliek v tomto prehľadovom článku. Vo viacerých výskumných štúdiách nie sú spomenuté, aké preventívne opatrenia boli uskutočnené, prípadne je spomenutá len štandardná ošetrovateľská starostlivosť (viď. tab. 2). Autori výskumných štúdií však neuviedli, akú starostlivosť si pod týmto pojmom máme predstaviť. Nejednotnosť metodiky hodnotenia validity predikčných škál zabraňuje komparácií s inými výskumnými štúdiami. V súčasnosti sa v zahraničnej literatúre objavujú štúdie validity predikčných škál hlavne na jednotkách intenzívnej starostlivosti, či chirurgických oddeleniach. Prebieha analýza klinickej použiteľnosti týchto škál na daných oddeleniach (Lindgren et al., 2002, s. 190). V prehľadovom článku sa sedem štúdií zameralo na testovanie škál na jednotkách intenzívnej starostlivosti (viď. tab. 2). Záver V odbornej literatúre v zahraničí a elektronických databázach sa objavujú viaceré štúdie zaoberajúce sa validitou predikčných škál. Ošetrovateľský výskum v oblasti validizácie predikčných škál na posúdenie rizika vzniku dekubitov je v zahraničí na vysokej úrovni, čo dokazuje aj náš prehľadový článok. Medzi najčastejšie testované predikčné škály patria škály Bradenovej, Waterlow a Nortonovej. Škála Bradenovej vykazuje optimálnu validitu. Je nutný ďalší výskum vyššie uvedených škál a overovanie ich validity. Vzniká potreba skúmať validitu predikčných škál na posúdenie rizika vzniku dekubitov v našom klinickom prostredí a vykonať komparáciu so zahraničnými štúdiami. Následne na to určiť, ktorá z uvedených škál je najviac validná v našej krajine. Pred skúmaním validity škál je však potrebný ich riadny a dôsledný preklad podľa uznávanej metodiky. V českej odbornej literatúre totiž existuje niekoľko verzií napr. škály Braden a ďalších, čo je nežiaduce a vedie to k nejednotnosti ošetrovateľskej diagnostiky. Po kvalitnom preklade sa môže prejsť k testovaniu validity, ktoré prispeje k zníženiu vedeckej spornosti predikčných škál. Etické aspekty a konflikt záujmu Citované boli všetky použité bibliografické zdroje. Autori deklarujú, že štúdia nemá žiaden konflikt záujmu.

9 Bibliografické odkazy Agrawal K, Chauhan N. Pressure ulcers: Back to the basics. Indian Journal of Plastic Surgery. 2012;45(2): Ayello E. Predicting Pressure Ulcer Risk. The Hartford Institute for Geriatric Nursing; [Accessed ]. Available from: Balla B, Mocák J, Varmusová E, Kavková D, Tudík I. Hodnotenie úspešnosti laboratórnych metód. Chemické listy. 2004;98(2): Balzer K, Pohl C, Dassen T, Halfens R. The Norton, Waterlow, Braden, and Care Dependency Scales: comparing their validity when identifying patients pressure sore risk. Journal of Wound, Ostomy and Continence Nursing. 2007;34(4): Běhounek P, Hora M, Klečka J. Medicína založená na důkazech. Česká urologie. 2011;15(1): Bortlíček Z. ROC křivky. 1st ed. Brno: Masarykova univerzita v Brně; Bóriková I. Prevencia rizika vzniku dekubitov. In: Dušová B, Jarošová D, Vrublová Y (eds). Trendy ošetřovatelství IV. Ostrava: Ostravská univerzita v Ostravě; p Bóriková I, Žiaková K, Gurková E. Meranie a merací nástroj. In. Žiaková K. et al. (eds). Ošetrovateľstvo teória a vedecký výskum. Martin: Osveta; 2009b. p Chan WS, Pang SM, Kwong EW. Assessing predictive validity of the modified Braden scale for prediction of pressure ulcer risk of orthopaedic patients in an acute care setting. Journal of Clinical Nursing. 2009;17(11): Costa IG, Caliri MHL. Predictive validity of the Braden Scale for patients in intensive care (Portuguese). Acta Paulista de Enfermagem. 2011;24(6): Dealey C, Posnett J, Walker A. The cost of pressure ulcers in the United Kingdom. Journal of Wound Care. 2012;20(6): Defloor T, Grypdonck M. Pressure ulcers: validation of two risk assessment scales. Journal of Clinical Nursing. 2005;14(3): Defloor T, Grypdonck M. Validation of pressure ulcer risk assessment scales: a critique. Journal of Advanced Nursing. 2004;48(6): de Souza DM, Santos VL, Iri HK, Sadasue Oguri MY. Predictive validity of the Braden Scale for Pressure Ulcer Risk in elderly residents of long-term care facilities. Geriatric Nursing. 2010;31(2): Feuchtinger J, Halfens R, Dassen T. Pressure ulcer risk assessment immediately after cardiac surgery does it make a difference? A comparison of three pressure ulcer risk assessment instruments within a cardiac surgery population. Nursing in Critical Care. 2007;12(1): González-Ruiz JM, Núñez-Méndez P, Balugo-Huertas S, Navarro-de la Peña L, García- Martín MR. Validity study of the current risk assessment scale for pressure ulcers in intensive care (EVARUCI). Enfermería Intensiva. 2008;19(3): Gurková E. Validita. In: Žiaková K. et al. (eds). Ošetrovateľský slovník. Martin: Osveta; 2009a. p 171. Kim EK, Lee SM, Lee E, Eom MR. Comparison of the predictive validity among pressure ulcer risk assessment scales for surgical ICU patients. Australian Journal of Advanced Nursing. 2009;26(4): Kwong E, Pang S, Wong T, Ho J, Shao-ling X, Li-jun T. Predicting pressure ulcer risk with the modified Braden, Braden, and Norton scales in acute care hospitals in Mainland China. Applied nursing research: ANR. 2005;17(2): Lindgren M, Unosson M, Krantz AM, Ek AC. A risk assessment scale for the prediction of pressure sore development: reliability and validity. Journal of Advanced Nursing. 2002;38(2):

10 Liu M, Chen W, Liao Q, Gu Q, Hsu M, Poon A. Validation of two pressure ulcer risk assessment scales among Chinese ICU patients. Revista de Enfermagem Referência. 2013;3(9): Lyder CH. Pressure ulcer prevention and management. The Journal of the American Medical Association. 2003;289(2): Mandysová P, Pechová J, Ehler E. Využití škály Bradenové pro predikci rizika vzniku dekubitů: inter-rater reliabilita. Ošetřovatelství a porodní asistence. 2013;4(3): Mikula J, Müllerová N. Prevence dekubitů. 1st. ed. Praha: Grada; NPUAP, EPUAP. Pressure Ulcer Prevention. Quick Reference Guide. NPUAP and EPUAP; [Accessed ]. Available from: df Pancorbo-Hidalgo PL, Garcia-Fernandez FP, Lopez-Medina IM, Alvarez-Nieto C. Risk assessment scales for pressure ulcer prevention: a systematic review. Journal of Advanced Nursing. 2006;54(1): Royal College of Nursing. Pressure ulcer risk assessment and prevention. London: Royal College of Nursing; [Accessed ]. Available from: data/assets/pdf_file/0003/78501/ pdf Reiterová E. Základy psychometrie. 1st. ed. Olomouc: Univerzita Palackého v Olomouci; Serpa LF, Santos VL, Gomboski G, Rosado SM. Predictive validity of Waterlow Scale for pressure ulcer development risk in hospitalized patients. Journal of Wound, Ostomy and Continence Nursing. 2009;36(6): Serpa LF, Santos VL, Campanili TC, Queiroz M. Predictive validity of the Braden Scale for pressure ulcer risk in critical care patients. Revista Latino-Americana de Enfermagen. 2011;19(1): Suriadi, Sanada H, Sugama J, Thigpen B, Subuh M. Development of a new assessment scale for predicting pressure ulcers in an intensive care unit. Nursing in Critical Care. 2008;13(1): Stotts N, Gunningber L. How to Try This: Predicting Pressure Ulcer Risk. Philadelphia: American Journal of Nursing; [Accessed ]. Available from: Tannen A, Balzer K, Kottner J, Dassen T, Halfens R, Mertens E. Diagnostic accuracy of two pressure ulcer risk scales and a generic nursing assessment tool. A psychometric comparison. Journal of Clinical Nursing. 2010;19(11-12): Thomas D. Issues and dilemmas in the prevention and treatment of pressure ulcers: a review. Journal of Gerontology: Medical Sciences. 2001;56(6): Webster J, Gavin N, Nicholas C, Coleman K, Gardner G. Validity of the Waterlow scale and risk of pressure injury in acute care. British Journal of Nursing. 2010;19(6):14 18.